Archives 2022

Deti novej doby prichádzajú ku nám ako naši najväčší učitelia. Aj ja, napriek tomu, že moje dieťatko je už veľké, stretla som sa s novým človiečikom – veľkou dušou momentálne v telíčku trojmesačného dieťatka. Ukázal mi, že deti novej doby vnímajú veľa vecí inak. Napríklad pôrod – pokiaľ má maminka pocit, že to nevyšlo tak, ako malo, dieťatko to môže mať úplne inak. Berie to proste ako skúsenosť, bez nádychu emócií. Bez priraďovania že to bola pozitívna alebo negatívna skúsenosť. Proste iba skúsenosť a vychutnáva si chvíle pri mame, pri skúmaní všetkého nového. A je zmätené, že sa mama vracia stále k okamihom, ktoré síce ono vníma, ale neposudzuje.

Maminky, ak sa dá, príjmite, že to bolo inak, ako ste očakávali a príjmite, že to bolo najlepšie ako sa dalo. S ohľadom na všetky okolnosti, ktoré mali poslúžiť ako skúsenosť, odrazový mostík pre ďalšie okamihy, ktoré ešte len prídu. Pôrod obyčajne naštartuje úplne novú etapu maminky nielen z pohľadu fungovania vo fyzickom svete ale aj z pohľadu jej prežívania, jej liečenia skúseností a okamihov zo života, či rodových boliestok. Netvrdím, že treba zabudnúť. Len prijať s láskou, že to bolo tak, že čas prinesie poznanie prečo to tak malo byť. S láskou prijať seba a svoju úlohu v celom procese a privítať to, čomu práve takýto priebeh otvoril dvere…aby to mohlo byť videné, prijaté a s láskou prepustené.

Je síce ešte len tretí aprílový deň, ale ja mám pocit, že som prežila už aspoň 13 aprílových dní. Bláznivých. Ale tak inak. Hlboko. Pre mňa sprevádzaných smiechom, nechápavým pohľadom, úžasom, dojatím, požehnaním.

Viete, deje sa mi veľmi mnoho, mnoho na jemných, citlivých úrovniach bytia, na úrovni duše a teraz aj tela. Momenty, ktoré sú nepostrehnuteľné ma zavalia silou okamihu a precitnutia. Situácie, ktoré ma donútia pozrieť sa ešte hlbšie, zachytiť ten program, ktorý mi už neslúži, pozrieť sa na zúbok tej situácii ktorá je tak známa a zrazu…cink. Pomenujem. Pomenujem to jadro tej situácie, lebo ju zrazu vidím z inej úrovne bytia. Svojho bytia. Uvedomím si vzorec, prekleniem tú pomyselnú čiaru ktoré ma delila od prežívania situácie ku kroku „za“. A cink. Pomenujem, uvidím, prežijem a môžem pustiť.

Ja viem, to je proces, ktorý sa mi deje často, ale dnes bol opäť o niečo hlbší a dial sa nie na úrovni mentálnej (uvedomenie) ale na úrovni duše – prežitie. Nie je jedno, či proces opíše niekto, aby urobil malú dieročku cez ktorú na situáciu začína svietiť svetlo a vy ju môžete vidieť alebo zrazu strhnete celú oponu za ktorou sa skrývajú detaily o ktorých viete iba vy a celá situácia je odrazu v úplne inom svetle.

Všetky kroky tohto procesu sú dôležité a každý ich potrebuje inak, v inej intenzite, poradí, frekvencii. Na niektoré situácie sa prederieme aj cez tú maličkú dierku urobenú niekým iným – lebo je to v správny čas, s primeranými silami. No na niektoré sa potrebujeme pripraviť, pomalinky zväčšovať dierku, nasvecovať rekvizity, pripravovať celú tú scénu, aby sa pravdivo mohlo zobraziť „to“.

Dnes som si znovu uvedomila aké je dôležité poznať sa, byť tu a teraz, ľúbiť sa. Aké dokonalé je načasovanie niektorých udalostí. S pokorou dnes preciťujem … ani to neviem popísať. Proste, užívam si dokonalosť tohto okamihu so srdcom plným vďačnosti, úžasu, dojatia a pocitu dokonalosti tejto chvíle.

Mám obdobie, ktoré som asi potrebovala zažiť. Obdobie, v ktorom sa striedajú vlny nadšenia, nových myšlienok s obdobím čakania, premýšľania a ležania.

Doteraz som si myslela, že ležanie je ničnerobenie. Teraz ho vnímam ako čas, kedy sa moje telo potrebuje po dlhých rokoch naháňania zregenerovať, zastaviť, zreparovať. Niekde v hĺbke duše cítim, že je to v poriadku, niekedy mám pocit, že som lenivá a že je to len o mne a netúžbe sa pohnúť ďalej. Obe verzie sú správne. V jednej si preciťujem, aké to je nenútiť sa, keď hlava povie ale telo nechce. Čakanie na ten pokyn tela – teraz je ten správny čas… Aj v časoch, keď je moje telo vyčerpané a veľmi choré som schopná sama seba dotlačiť do akcie a splniť to, čo sa odo mňa očakáva. Hrozné…ale vidím to, snažím sa byť k sebe láskavá, citlivá a chápajúca. Otvorene prijímam všetky procesy, prijímam to, čo sa vynoruje, čo by chcelo ostať skryté, nevidené. Je čas to prijať ako skúsenosť. Možno zbieram sily na obdobie, ktoré sa chystá. Možno len potrebujem v tíšku byť a chvíľku epremýšľať, nevedieť, neísť, nechcieť. Možno sa moje telo kalibruje, pripravuje, mení, púšťa.. nie možno – určite.

Stretávajú ma stuácie v ktorých zisťujem čo sa mi páči, kde konám zo zvyku alebo zpodľa programu. Pomalinky si dovoľujem zisťovať, čo vlastne chcem, kto som ja, aké tpžby má moja duša.

Držte palce.

Prešiel ďalší deň – jeden rok sa prehupol do ďalšieho. Pre maminky s bábätkom to bol iba ďalší deň, kedy sa naplno venovali svojmu pokladíku. To, že sa v kalendár musel vymeniť, lebo stránky toho aktuýlneho už nestačili si možno všimli.. a možno nie. Možno boli tak naplno pohltené svojimi maminkovskými aktivitami, že to síce registrovali a možno ani nie

Prajem Vám a nám všetkým, aby sme si naplno užívali to, čo k nám príde a brali to ako dar. A zobrali si z toho to najlepšie, čo sa dá. Aj keď to na prvý pohľad vôbec nevyzerá ako dar, po čase a z iného pohľadu sa to čaro daného okamihu možno objaví. Prajem nám krásny celý ďalší rok. A ak by ste potrebovali nadhľad, iný uhol pohľadu – som tu pre Vás.