Mám skvelé dni Konečne uprataný byt, opravené okná, dcérkina izba vyčistená, vymaľovaná, diplomové práce skontrolované, všetky kurzy ukončené a dosiahnutá méta – Watsu praktik. A tu to je… pocit, že sa za niečo ešte môžem schovať (že nie som praktik) – ten moment odišiel a ja mám ísť už len za seba. To, čo som sa naučila, to čo mám prirodzene v sebe – sa mi zdá málo… Schovávala som sa za pocit, že ešte stále trénujem, skúšam…že keď to nie je dokonalé a s wau efektom – že je to v poriadku, lebo sa stále učím.
A tu to je.. moje očakávania, že Watsu prinesie ľuďom to, čo ja očakávam… znova ten pocit, že neurobím dosť, aby z procesu mohli vyťažiť čo najviac…. moje vnútorné nastavenie – môj vnútorný sabotér je naplno v akcii. Mám teraz obdobie, že mám k dispozícii iba 2 termíny týždenne. Čo je skvelé – lebo je to tak akurát. A moje vnútro si blokuje aj túto malú šancu na pobyt vo vode…pretože nechce byť tu a teraz, ale odletelo si na koniec mája. Moje vnútro si myslí, že až po ďalšom kurze to bude to pravé, „ono“.. jedinečné, čo budem môcť poskytnúť ľuďom okolo seba…. Znova som zabudla, že je to o mne.. Toľko krát som videla, čo robí moja plná pozornosť, prítomnosť, bez očakávaní… a zamotala som sa v tom opäť. porovnávať sa s ostatnými, vidieť, čo ja neviem… a zaliezť a utiecť…tak v tomto som od minulého piatku.
Byť tu a teraz, neutiecť a prijať, nechcieť pomôcť viac,, ako klient v tomto momente zvládne … jaj. Znova som si nabehla, dostala som sa do uličky, v ktorej som sa otáčala už toľko krát… Mám byť nahnevaná? Sklamaná so seba? Áno, mohla by som …ale nechcem. Chcem byť pre seba tá súcitná, chápajúca, pevná a jasná – tak ako pre klientov… Byť ku sebe dobrá a tolerantná, pozorná, podporujúca a povedať si, …ahá, tak takto to mám.. ahá…tak dobre. Povoliť ten kŕč v sebe, ktorý chce všetko držať pod kontrolou, riadiť, plánovať – nie v zlom….na ochranu, na držanie smeru (ktorý však nemusí byť správny). Pustiť kormidlo a nechať život viesť ma. Nie sú to stratené roky – sú to chvíle, ktoré ma vedú ku mne – odhaľujú, čo si tíško vo mne drieme a vyskočí .. no vtedy, keď to fakt nechcem 🙂
Dnes to dospelo do fázy, že som netrafila – že som šla do Watsu zbytočne, že to nie je pre mňa, že mám zasa hľadať niečo nové, do čoho sa pustím…a potom utečiem. Vychutnám si fázu príprav, učenia sa. schovám sa za štatút študenta, ktorý milujem… a potom inam.
Derie sa to všetko na povrch… čaká ma kurz Amnion – kurz o pobyte bábätka v brušku, takže sa vynára všetko, čo je potrebné vidieť, poláskať a pustiť. Tak ako bábätko v brušku neplánuje, iba je, nechá sa unášať vodou,, hýčkať vlnkami, môžem teraz pustiť opraty a nechať sa viesť. Zistiť, čo je moje, čo sú prebrané programy, myšlienky a uistenia, počuté slová, ktoré si vybrali za miesto pobytu moje srdce a nie sú zo mňa, dlho opakované vety, ktoré sa zaryli pod membránu každej mojej bunky – až im uverila, zabalila a odložila.
Disciplína – to je to, čo ma teraz čaká. Sledovať myšlienky, vzorce, ktoré sa vynárajú a vedieť, odkiaľ sa vzali… To je moja Dharma – vedieť, odkiaľ to je…
