Viera

Čakala som, že 12. 12. 2021 pri záblesku (ako mnohí popisovali) sa „čosi“ stane. Bol o pre mňa krásny, pohodový a plynúci deň. Včerajšok (13. 12.) to však bolo inak. Od rána som dostávala znamenia, že je potrebné sa pozrieť na niektoré veci inak. Že moja dôvera, viera v seba, svoju cestu je veru slabá.. takmer žiadna.

Posledné roky som si sladko spala na obláčiku vety od pána, ktorý mi pomohol v náročných situáciách. Vždy, keď som bola s ním, hľadala som svoju cestu cez jeho slová a on len.. „Ty len buď, si požehnaná žena“. Sladko sa mi spalo na tejto vlne, pretože som si alibisticky myslela, že sa to celé nejako vyrieši mimo mňa a ušlo mi, že BYŤ znamená byť plne prítomná a plne vnímajúca, nie rozlietaná a mimo seba.

Včera mi to prišlo. Že neverím vo svoju cestu, tým, že ju nemám uchopenú, tak tápam a chytám sa náznakov, chytám sa názorov, videní a vedení osôbok okolo mňa, ktoré vedia a vidia viac ako ja. Ten pocit malej osôbky, ktorá sa spolieha na názory ostatných okolo seba, tak to bol pre mňa náraz nosom do steny. Dlho očakávaný náraz, pretože som sa potrebovala zo svojej škrupinky už vyliahnuť. Večer aj noc bola „hustá“. Plná procesov, ktorým sa mi ani veriť nechce, že prešli a ja dýcham a som tu. Troška iná, čosi odišlo, čosi sa mohlo ukázať, čosi pomaly vystrkuje rožky, aby som to mohla uchopiť.

Som človek, ktorý najmä myslí a snaží sa uchopiť veci rozumom. Ale niektoré nejdú. Je potrebné len ich prijať, či pustiť. Stále hlava hľadá dôkazy a znamenia, ktoré potom racionálnym uvažovaním aj tak nepríjme a myslí si, že ich pochopila inak a že to neboli tie pravé znamenia. Včera sa to zmenilo. Lekcia v priamom prenose o ktorú som dlho prosila a sa jej aj bála… Ešte spracovávam a teším sa na ďalšie hlbšie procesy, uvedomenia. Je mi ľahšie, aj keď som si myslela, že telo odíde 🙂

Mám dôveru v život, dnes stojím ako stĺp a žijem len pre tento okamih. O niektorých veciach a zážitkoch sa bojím hovoriť… zneli by ako zo sci fi filmu. Ale už sú komunity, spoločenstvá, kde sú tieto zážitky a procesy prijímané, zažité a bežné. Takže ak sa niečo netradičné (čo sa veľmi rozumom nedá uchopiť) stane Vám, sme tu… ja Bea, Janka, Danic – Skalná ruža s koreňmi v zemi a lístkami v oblakoch.