Snaha zachrániť

Snaha zachrániť

Už dlho mi rezonuje v hlávke myšlienka, že nepomáham… že svietim, že môžem naviesť ale nepomáham, lebo tým uberám sily.

Až dnes som si precítila, že pri blízkych priateľoch je to ale náročné. Snaha ukázať iné možnosti, inú perspektívu dnes u mňa nabrala vyššie obrátky a v tom som si uvedomila…že to, že poznám situáciu, že vidím možnosti, cítim, že by sa dalo inak…tak to je len MOJE. Moje sebecké, moje namyslené, bez pokory prejavené ja. Pretože to všetko ide z mojej mapy života, z mojich skúseností.

Stále pracujem na úcte a rešpekte k ceste každého. Cítim tam veľké zaťaženie moje tohtoživotnej cesty, keď som vždy premýšľala, ako môžem zlepšiť pocity ľudí okolo seba (aj na vlastný úkor). A tu sa prejavuje nadradenosť mojej rýchlej, spoľahlivej a analytickej mysle… ponúka riešenia, aj keď o ne nie je záujem. Sú situácie, keď už sa viem ponoriť do seba a iba byť a počúvať. A sú situácie, kedy sa ma príbeh blízkeho naozaj dotýka a vytŕha ma z môjho kruhu a myseľ začína analyzovať a riešiť a 🙁 hodnotiť 🙁 jaj

Chce to disciplínu, skrotiť myseľ, myšlienky, seba…byť plne v sebe (alebo čo najviac) a to sa mi zdalo doteraz únavné.. Raz to šlo, raz nie… Ale je čas, aby som do toho procesu šla naplno.. je to moja ZODPOVEDNOSŤ (slovo, ktoré ma niekedy desí a škrtí môj dych). Prevziať zodpovednosť za svoj život, vítať všetko, čo príde ale odpovedať zodpovedne…(za reakciu si zodpovedám sama) tak to je proces, ktorý chcem naplno zvládnuť.