Watsu a ja

21. 3. 2023 mi jeden telefonát obrátil život naruby. Všetko, čo som mala naplánované – kurzy – sa zastavilo a ja som dostala šancu zažiť to, čo som naozaj potrebovala. Teraz je to skoro rok a ja som vďačná, že to bolo práve tak, ako to bolo…

Tento týždeň je Watsu week, prvý na Slovensku a ja som začala premýšľať, čo viem pri Watsu ponúknuť ja. Mám síce masérsky kurz, Kurz bazálnej stimulácie, Kurz reflexnej terapie a iné, ale na fyzioterapeutov sa nechytám. Viem nacítiť, kde by som mala potlačiť, ale ak mi spomeniete, že máte problémy s chrbticou…tak mi myšlienky zabehnú ku odborníkovi 🙂 a možno Vám ponúknem môjho kolegu či kolegyňu.

Preto som sa zamýšľala, čo môžem ponúknuť…keďže cez tie svaly to úplne „nepôjde“. A postupne mi začali prichádzať útržky viet, ktoré mi zastavujú dych….

  • keď som počula, ako si dáma vypýtala na session Watsu točenie vo vode – aby si doprežila pôrod,
  • keď som videla video od Sonii Krief, ako vo vodičke novorodeniatka slastne oddychujú a spomínajú na pobyt u maminy v brušku,
  • keď si novorodeniatko a mama môžu dosýtiť chvíľky, ktoré nemohli mať hneď po pôrode,

Celé ma to vedie k možnosti v teplej vode si prežiť, precítiť zážitky z bruška u mamy, urobiť pohyby, na ktoré neostali pri pôrode sily či čas, dostať sa k bunkovej pamäti ešte z bruška a pochopiť, ako slová, emócie, zážitky mamy zapísali programy do nášho tela a vedú nás po ceste, ktorá ani možno nie je naša. Vždy, keď si pripomeniem toto, dych sa mi zastaví a ja cítim kľud, ticho, dôveru a pokoru v cestu, na ktorú som sa dostala.

Prvy clanok z fb

Najlepšie myšlienky sa zjavia vo chvíli, keď to nečakáte.. Ja som to tiež nečakala 🙂 umývala som podlahu a premýšľala, „ako ďalej“… a prišlo to.. našla som správne slová..no v ruke som mala mop a nie pero 🙁 Takže sa skúsim zamyslieť, nacítiť a sprostredkovať tú myšlienku, ktorá vtedy presne vystihla to, čo ma napĺňalo…
Po 42 rokoch som pred týždňom „našla“ svoje nohy.. hm.. áno, znie to divne… Pokiaľ neviete, čo nemáte, tak to nechýba. Ja som bola odpojená od spodnej polovice môjho tela.. Ako je to možné? Možno mimomaternicové tehotenstvo a ja ako ukážka (poďte, toto musíte vidieť) v nemocnici.. Možno sa to stalo ešte skôr…možno po pôrode dcérky.. neviem. Ale minulý víkend som sa spojila s mojimi nohami a odvtedy ich používam nielen na chodenie, ale sú MOJE Ten pocit, keď sa nájdete a cítite, že sa konečne cítite celá … tak toto je to, čo chcem dopriať každému (najprv ma napadlo, že každej.. ale… muži to asi môžu mať tiež tak… ) Chcela by som byť sprievodkyňou v procese objavovania, liečenia, odhaľovania, prijímania a nachádzania… ČOHO? Čohokoľvek, čo Vás pritiahne ku mne (vraví sa, že si pritiahneme len tých, ktorých „zvládneme“.. ktorá si v našom poli nájdu to pravé… ak to nebudem ja, ale ku kraniosakrálke vás to ťahá.. odporučím skúsenejšie dušičky) … Zažila som veľa veľa stretnutí .. najmä v ženských kruhoch a na seminároch.. a stále sa mi potvrdzuje.. Nie je nič, čo by som nezažila, nič, čo by aspoň kúskom nebolo moje. Takže ak Vás to ťahá ku mne, som tu….